Soňa Maléterová

Roky som žila v pravidelnom kolotoči chudnutia a bezhlavého prejedania. Môj silný perfekcionizmus mi síce nikdy nedovolil mať nadváhu, ale v mojom tele mi vôbec nebolo dobre. Nemala som rada seba ani svoje telo. Dlho mi trvalo, kým som pochopila, že našou hnacou silou sú naše myšlienky, presvedčenia a vzťah, aký k sebe máme. To sa neúprosne odráža na tom, ako sa o seba staráme a akým jedlom sa kŕmime. 

Ale ešte pred tým som musela klesnúť na dno a začať úplne odznovu. 

Som žena, partnerka a mama synčeka, ktorý sa narodil, keď som mala 38 rokov. No väčšinu dní sa cítim na dvadsať. Mám kopec energie, zdravú pleť a postavu, o ktorej som v dvadsiatke len snívala. A už niekoľko rokov nedelím svoj život na etapy chudnutia a priberania. Cítim sa vo svojom tele dobre, jem do sýta, nepočítam kalórie a nemám potrebu sa stále kontrolovať. Riadim sa heslom, že nie je dôležité, čo urobíme občas ale čo robíme každý deň.

A už takmer osem rokov ma obchádzajú choroby ako chrípka, angína či zápal priedušiek. A na ten som v zime trpela celkom pravidelne. 

Už ako dievča som veľmi rada jedla a často sa stávalo, že som nemala záklopku. Moja mama je skvelá pekárka a tak som sa takmer každý víkend prejedla nejakým skvelým koláčom či buchtami. Bielej múke a cukru som nevedela povedať nie. Snažila som sa to kompenzovať pohybom a tak som nikdy netrpela nadváhou. Ale moje telo bolo, povedzme, tak trochu opuchnuté. Občas som nabehla na diétu a schudla. Potom sa to znovu vrátilo a tak dookola. 

Po vysokej škole som sa presťahovala do Prahy a začala pracovať v korporáte. Bavilo ma to a tak som v práci trávila veľa času. Po práci som nemala čas ani energiu variť. Ale, ďaleko od sladkých víkendových nástrah mojej mamky :), som sa snažila jesť zdravšie. Aspoň vtedy som si to myslela. Mliečne výrobky, musli, veľa surovej zeleniny, maso, tuniak z konzervy,… Časté pečivo, občas víno či večera v dobrej reštaurácii.

Postava sa mi síce trochu zlepšila, ale začala som mať problémy s pleťou. A na to som nebola zvyknutá. Veď ja som s pleťou nemala problémy ani v puberte a teraz ju mám osypanú vyrážkami? Nechápala som, čo sa deje. A tak som zmenila kozmetiku, pravidelne som si dávala vyčistiť pleť a celkovo som sa o ňu viac starala. Nič z toho nemalo dlhodobý efekt. A tak čas plynul a až neskôr zpätne som si uvedomila, že to trvalo roky. 

Zavalená prácou a sústredená na kariéru som nepátrala po skutočnej príčine mojich problémov. 

Vedela som, že to čo sa deje s mojou pleťou nie je v poriadku a že to takto nechcem nechať. Že budem musieť spoznať skutočnú príčinu. A tak som  našla odborníčku na detoxikáciu tela. Kvapky z bylín, ktoré mi dala mi síce pomohli, ale problémy sa po detoxikačnej kúre celkom rýchlo vrátili. A časom sa k ním pridali ďalšie, napríklad nočné potenie a nafúknuté brucho. Bola som viac unavená, bez nápadov a energie. Necítila som sa dobre fyzicky ani psychicky. Navyše mi už tikali biologické hodiny.

S manželom sme sa už nejakú dobu snažili o dieťatko a  nešlo to.

Keď sa to nakoniec podarilo, v jedenástom týždni tehotenstva som o naše vytúžené bábätko prišla. Vtedy sa mi zrútil svet. Cítila som obrovskú krivdu a nespravodlivosť.

Keď prešiel ten najväčší žiaľ a bolesť pomaly ustúpila, začalo mi to dochádzať. Nič nie je náhoda a všetko spolu súvisí.  Pochopila som, že riešenie mojich problémov musí prísť zvnútra a nie zvonku. Že môjmu telu niečo škodí. Nevedela som ešte ako na to, ale ak sa človek pre niečo rozhodne, osud to zariadi, vesmír sa spojí… 

A hlavne k vytúženému dieťatku. Dostala som sa ku skvelej lekárke, ktorá sa desaťročia venuje celostnej medicíne. Vyšetrila ma a vysvetlila mi ako súvisia moje problémy s tým, čo jem. Ako jedlom zásadne ovplyvňujeme vitalitu našich orgánov.  Poradila mi čomu sa mám v strave vyhnúť a čo naopak do jedálnička zaradiť.

Bola som z toho paf. To sa mám naozaj vzdať  takmer všetkých potravín, ktoré doteraz tvorili môj bežný jedálniček? Na jednej strane  ma to vyľakalo, ale na druhej strane som to vzala ako výzvu. Vlastne ako takú hru, spoznávanie niečoho nového. Veď, čo najhoršie sa mi môže stať? Že sa znovu vrátim ku svojej klasickej strave. 

Nevedela som ako to urobiť a kde zohnať suroviny, ktoré som dovtedy vôbec nepoznala. A netušila som, čo a ako budem variť a ako to bude chutiť.

Ale nejako som začala, pretože kto nikdy nezačne, na nič nepríde, nič sa nenaučí a nič nezistí. Začala som hľadať v knihách, na internete, pýtať sa ľudí, zisťovať kde sa dá čo kúpiť. 

Ale veľa času som trávila aj štúdiom. Potrebovala som pochopiť súvislosti, prečítať si príbehy konkrétnych ľudí, ktorým takáto zmena pomohla. A keďže som racionálny človek, potrebovala som aj vedecké štúdie, ktoré by toto moje smerovanie potvrdili. Zo štúdií ma najviac oslovila Čínska štúdia, o ktorej píšem v jednom z mojich úplne prvých článkov. 

Ale jedna z najdôležitejších vecí, ktorú som pochopila je, že o tom, čo jeme, ako sa staráme o sebe a svoje zdravie, rozhoduje naša hlava. Sú to naše myšlienky, naše pocity a presvedčenia, ktoré nás buď motivujú správnym spôsobom alebo nás sabotujú. 

Zmena vzťahu k samej sebe, pochopenie toho, čo nás vedie k prejedaniu, emočnému jedeniu či prehnanej kontrole sú absolútnym základom dlhodobo udržateľného zdravého životného štýlu. A potvrdzujú to aj referencie mojich klientiek. 

Už viem, ako veľmi nás ovplyvňuje to, čo jeme aj to čo si myslíme. Ako sa so sebou rozprávame, čomu veríme a či sa neustále kritizujeme. Pochopila som, že jedlo vplýva nielen na naše zdravie, ale aj na našu psychiku. A naše emócie, stres a zakorenené programy zas ovplyvňujú náš vzťah k jedlu. Sme jeden celok a všetko so všetkým súvisí.

Nemusíme byť na seba prísne, nemusíme sa porovnávať, hladovať a zakazovať si jedlo. Dokonalosť neexistuje, aj ja si dám občas niečo nezdravé. A s radosťou! :) A potom sa s rovnakou radosťou vrátim k “môjmu” jedlu. Lebo sa mám rada a mať sa rada pre mňa znamená starať sa o seba.