Soňa Maléterová

Roky som žila v pravidelnom kolotoči chudnutia a bezhlavého prejedania. V mojom tele mi vôbec nebolo dobre. Nemala som sa rada. Dlho mi trvalo, kým som pochopila, že našou hnacou silou sú naše myšlienky, presvedčenia a vzťah, aký k sebe máme. To sa neúprosne odráža na tom, ako sa o seba staráme a akým jedlom sa kŕmime. 

Ak chceme prestať diétovať, zažívať neustále JOJO efekty či sa trápiť v nezdravom tele, tak potrebujeme zmeniť naše návyky - to, ako o sebe aj o jedle zmýšľame, naše automatické reakcie a naučené vzorce. 

Najdôležitejšia zmena, ktorú potrebujeme urobiť sa často neodohráva v kuchyni, ale v našej hlave. 

A za tých niekoľko rokov už nie len ja, ale aj viaceré moje klientky. Ale poďme pekne postupne. 

Zhruba od 13-14 rokov som sa trápila jedlom. Buď som sa ním prejedala alebo som naskočila na tvrdú disciplínu a všetko to prejedanie opravovala. Dlhé roky som svoj život delila na tieto čierno-biele fázy. Teraz už viem, že nie jedlo bol problém. Ale to, že som neprijímala samu seba. Nemala som sa rada, videla som na sebe len chyby. 

Všetko som to robila z odporu voči samej sebe. A to je cesta do pekla. 

Postupne som menila vzťah k samej sebe. Pochopila som, prečo som sa trápila jedlom. Vzdelávala som sa v neurovedách a naučila som sa byť k sebe láskavá, regulovať svoje emócie, vnímať svoje potreby a vážiť si svoje telo. Môžete sa to naučiť aj vy. Nie je to otázka náhody, či šťastia. 

Teraz mám 47 rokov a cítim sa vo svojom tele dobre, jem do sýta, nepočítam kalórie a nemám potrebu sa stále kontrolovať. Riadim sa heslom, že nie je dôležité, čo urobíme občas ale čo robíme každý deň. 

Už viem, ako veľmi nás ovplyvňuje to, čo jeme aj to čo si o sebe a o jedle myslíme. Ako sa so sebou rozprávame, čomu veríme a či sa neustále kritizujeme. Pochopila som, že jedlo vplýva nielen na naše zdravie, ale aj na našu psychiku. A naše emócie, stres a zakorenené programy zas ovplyvňujú náš vzťah k jedlu a to ako ho naše telo dokáže spracovať. Sme jeden celok a všetko so všetkým súvisí.

Nemusíme byť na seba prísne, nemusíme sa porovnávať, hladovať a zakazovať si jedlo. Dokonalosť neexistuje, aj ja si dám občas niečo nezdravé. A s radosťou! :) A potom sa s rovnakou radosťou vrátim k “môjmu” jedlu. Lebo sa mám rada a mať sa rada pre mňa znamená starať sa o seba.